Yon zam nikleyè se yon aparèy ki sèvi ak yon reyaksyon nikleyè pou kreye yon eksplozyon. Aparèy nikleyè yo varye ant yon ti aparèy pòtab ke yon moun pote rive nan yon zam yon misil pote. Eksplozyon nikleyè ka lakòz gwo domaj ak viktim nan eksplozyon, chalè, ak radyasyon, men ou ka kenbe fanmi ou an sekirite lè w konnen sa pou w fè epi w prepare si sa rive. Yon atak nikleyè ka rive avèk oswa san avètisman kèk minit.
Retonbe pi danjere nan premye èdtan yo apre detonasyon an lè li bay pi wo nivo radyasyon. Li pran tan pou retonbe yo rive tounen nan nivo tè, souvan plis pase 15 minit pou zòn andeyò zòn domaj eksplozyon imedya yo. Sa a se ase tan pou w kapab anpeche siyifikatif ekspoze a radyasyon lè w suiv etap senp sa yo.
1. Antre anndan
Antre nan bilding ki pi pre a pou evite radyasyon. Brik oswa konkrè yo pi bon. Retire rad ki kontamine epi siye oswa lave po san pwoteksyon si w te deyò apre retonbe yo te rive. Dezenfektan men yo pa pwoteje kont tonbe. Evite manyen je ou, nen ou ak bouch ou, si sa posib. Pa sèvi ak ti sèvyèt dezenfektan sou po ou. Ale nan sousòl la oswa nan mitan bilding lan.
Rete lwen mi ekstèn yo ak do kay yo. Eseye kenbe yon distans omwen sis pye ant ou menm ak moun ki pa fè pati kay ou. Si sa posib, mete yon mask si w ap pwoteje ak moun ki pa fè pati kay ou a. Timoun ki poko gen dezan, moun ki gen pwoblèm pou respire, ak moun ki pa kapab retire mask poukont yo pa ta dwe mete yo.
2. Rete andedan
Rete andedan pou 24 èdtan sof si otorite lokal yo bay lòt enstriksyon. Kontinye pratike distans sosyal lè w mete yon mask epi kenbe yon distans omwen sis pye ant tèt ou ak moun ki pa fè pati kay ou a. Fanmi ta dwe rete kote yo ye anndan an. Reuni pita pou evite ekspoze a radyasyon danjere. Kenbe bèt kay ou andedan.
3. Rete branche
Branche sou nenpòt medya ki disponib pou enfòmasyon ofisyèl tankou lè li an sekirite pou sòti ak ki kote ou ta dwe ale. Radyo ki fonksyone ak batri ak manivèl ap fonksyone apre yon eksplozyon nikleyè. Telefòn selilè, mesaj tèks, televizyon, ak sèvis entènèt ka deranje oswa pa disponib.
Ki jan yo prepare pou yon potansyèl atak nikleyè / eksplozyon
Idantifye kote abri yo davans. Idantifye pi bon kote abri kote w pase anpil tan, tankou lakay, travay, ak lekòl. Pi bon kote yo anba tè ak nan mitan pi gwo bilding yo. Pandan w ap vwayaje, idantifye abri ki apwopriye pou w chèche nan ka ta gen yon eksplozyon. Zòn deyò yo, machin yo, kay mobil yo pa bay bon abri. Chèche sousòl oswa sant gwo bilding plizyè etaj.
Asire w ke ou gen yon twous ekipman pou ijans pou kote ou frekante epi ou ta ka oblije rete pou 24 èdtan. Li ta dwe gen ladan dlo nan boutèy, manje ki pakè, medikaman ijans, yon manivelle oswa radyo ki mache ak pil pou jwenn enfòmasyon si gen kouran, yon flach, ak pil siplemantè pou atik esansyèl. Si sa posib, magazen founiti pou twa jou oswa plis.
- Si w kapab, mete sou kote atik tankou savon, dezenfektan men ki gen omwen 60 pousan alkòl, ti sèvyèt dezenfekte, ak materyèl netwayaj jeneral ou ka itilize pou dezenfekte sifas ou manyen regilyèman. Kenbe nan tèt ou bezwen espesifik chak moun, tankou medikaman. Pa bliye bezwen bèt kay yo. Jwenn pil siplemantè ak aparèy chaje pou telefòn ak lòt ekipman enpòtan.
- Lè w prepare, pèmèt ou evite randone ki pa nesesè epi adrese pwoblèm medikal minè lakay ou, soulaje fado ki sou sant swen ijan ak lopital.
- Sonje ke se pa tout moun ki gen mwayen pou reponn lè yo fè rezèv nan nesesite yo. Pou moun ki kapab peye li, fè acha esansyèl ak tou dousman bati pwovizyon davans pral pèmèt pou peryòd tan ki pi long ant vwayaj fè makèt. Sa a ede pwoteje moun ki pa kapab pwokire bagay esansyèl davans pandemi an epi ki dwe achte pi souvan.
Ki jan yo siviv yon eksplozyon nikleyè
- Si yo te avèti yon atak iminan, imedyatman antre nan bilding ki pi pre a epi ale lwen fenèt yo. Sa ap ede bay pwoteksyon kont eksplozyon, chalè, ak radyasyon deksplozyon an. Lè ou rive nan yon kote ki an sekirite, eseye kenbe yon distans omwen sis pye ant ou menm ak moun ki pa fè pati kay ou a. Si sa posib, mete yon mask si w ap pwoteje ak moun ki pa fè pati kay ou. Timoun ki poko gen dezan, moun ki gen pwoblèm pou respire, ak moun ki pa kapab retire mask poukont yo pa ta dwe mete yo.
- Si ou deyò lè yon deksplozyon rive, pran kouvèti pou eksplozyon an dèyè nenpòt bagay ki ta ka ofri pwoteksyon. Kouche fas atè pou pwoteje po ki ekspoze kont chalè a ak debri k ap vole. Evite manyen je ou, nen ou ak bouch ou, si sa posib. Si w nan yon veyikil, kanpe an sekirite, epi desann nan veyikil la. Apre onn chòk la pase, antre anndan kote ki pi pre, pi bon abri pou pwoteksyon kont retonbe potansyèl yo. Ou pral gen 10 minit oswa plis pou jwenn yon abri adekwat.
- Rete andedan anvan retonbe a rive. Pi wo nivo radyasyon deyò ki soti nan retonbe yo rive imedyatman apre retonbe yo rive epi answit diminye ak tan.
- Rete branche pou dènye enstriksyon ofisyèl repons pou ijans yo. Si yo konseye w evakye, koute enfòmasyon sou wout, abri, ak pwosedi yo. Si w te evakye, pa retounen jiskaske ofisyèl lokal yo te di w li an sekirite pou w fè sa.
- Fè plan pou rete ak zanmi oswa fanmi an ka evakyasyon. Tcheke ak otorite lokal yo pou detèmine ki abri piblik ki louvri.
- Si otorite yo di w pou w evakye nan yon abri piblik, eseye pote atik ki ka ede pwoteje tèt ou ak fanmi w, tankou dezenfektan pou men ki gen omwen 60 pousan alkòl, materyèl netwayaj, ak de mask pou chak moun. Timoun ki poko gen dezan, moun ki gen pwoblèm pou respire, ak moun ki pa ka retire mask poukont yo pa ta dwe mete yo.
Ki jan yo rete an sekirite apre yon eksplozyon nikleyè
- Imedyatman apre ou te andedan abri, si ou te ka te deyò apre retonbe yo te rive.
- Retire kouch ekstèn rad ki kontamine ou pou retire retonbe ak radyasyon nan kò ou. Evite manyen je ou, nen ou ak bouch ou, si sa posib.
- Pran yon douch oswa lave ak savon ak dlo pou retire retonbe nan nenpòt po oswa cheve ki pa te kouvri. Si ou pa ka lave oswa douch, sèvi ak yon siye oswa yon twal mouye pwòp pou siye nenpòt po oswa cheve ki pa te kouvri. Dezenfektan men pa pwoteje kont tonbe. Evite manyen je ou, nen ou ak bouch ou, si sa posib. Pa sèvi ak ti sèvyèt dezenfektan sou po ou.
- Netwaye nenpòt bèt ki te deyò apre retonbe yo te rive. Dousman bwose rad bèt kay ou a pou retire nenpòt patikil retonbe epi lave bèt kay ou ak dlo ak savon, si sa disponib.
- Li an sekirite pou manje oswa bwè atik manje ki nan pake oswa atik ki te andedan yon bilding. Pa konsome manje oswa likid ki te deyò deyò epi ki ka kontamine ak retonbe yo.
- Si ou malad oswa blese, koute enstriksyon sou kijan ak ki kote pou jwenn swen medikal lè otorite yo di ou li an sekirite pou sòti. Si w malad epi w bezwen swen medikal, kontakte founisè swen sante w pou w jwenn enstriksyon. Si w nan yon abri piblik, imedyatman notifye anplwaye nan etablisman sa a pou yo ka rele yon lopital oswa klinik lokal.
Danje ki gen rapò ak eksplozyon nikleyè
- Flash klere ka lakòz avèg tanporè pou mwens pase yon minit.
- Onn eksplozyon ka lakòz lanmò, blesi, ak domaj nan estrikti plizyè kilomèt lwen eksplozyon an.
- Radyasyon ka domaje selil kò a. Gwo ekspoze ka lakòz maladi radyasyon.
- Dife ak chalè ka lakòz lanmò, blesi boule, ak domaj nan estrikti plizyè mil deyò.
- Batman elektwomayetik (EMP) ka domaje ekipman elektrik ak elektwonik plizyè kilomèt lwen deksplozyon an epi lakòz dezòd tanporè pi lwen.
- Retonbe yo se radyaktif, pousyè tè vizib ak debri k ap lapli desann soti nan plizyè mil moute ki ka lakòz maladi nan moun ki deyò.